reklama

Ostrovné blues

Opisovala som jej symptómy a ona listovala v múdrej knižke, žeby ich schovala pod priliehavú diagnózu. Robí to aj Dr. House, lenže nie pred pacientmi, a v tom asi tkvie rozdiel medzi ním a ňou, ostrovnou lekárkou. Čo ich spája, je kontroverznosť. Pre jedného je Bosanka svätica, druhý by jej hodil kameň medzi oči. Ale nehodí. Nie pre to biblické „kto si bez viny." Skôr z vypočítavosti. Ako tie tetky, čo šomrú na svojich starých a potom myknú plecom: „Aký je, taký je, ale je."

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

---

Len sa netešte, zajtra sa vidíme zas," oznámili nám pri prepúšťaní z pôrodnice. Niektoré prvorodičky si nahlas vydýchli. Vedomie, že k nim príde dežurna sestra, skontroluje, či ich dieťa vykazuje všetky známky zlučiteľnosti so životom, vysvetlí im lopatisticky, čo robiť, aby bol status quo zachovaný, aspoň kým nevyletí z hniezda, mnohým upokojilo rozbúrené popôrodné rozpoloženie. Už ich nemátalo, čo bude, keď opustia brány nemocnice. Ale inak je materstvo prirodzené...

Dni plynuli, staničná sestra nechodila, a mne postupne dochádzalo, čo tým pani v pôrodnici myslela, keď si zapisovala moju adresu a popod fúz si tak veľavýznamne zamrmlala že „ach táák." Zadar je síce hen tu za rohom, ale cesta lodnou MHD hore dolu trvá pol dňa. Kto už by len za mnou behal. Ani vlastná sestra, nieto staničná. Niekde medzi hormónmi mi prišlo drsné, že tá trocha slanej vody, čo nás delí od pevniny, ma oberá o takú tú pseudoistotu, že keby dačo, prirúti sa popod okná domu niekto, kto mi pomôže. Kto ma zachráni.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Obchytkávalo ma popôrodné ostrovné blues, možno to bol džez, dnes už ťažko povedať. Hlavu som si prešpikovávala nápaditými paranoidnými scenármi, čo všetko sa môže stať. Kým nebol Janko, v zásade nebolo čoho sa báť. Tie všetky strachy sveta prišli až s ním. Nevyhnutne som potrebovala vrátiť do normálu pulz, vystrihnúť úzkosť z hrudného koša.

Prišla mi na um Bosanka, ale mátali ma strašidelné historky susedov o tom, ako vykrvácali skôr, než sa k nim dostala: to je tak, keď si ide dva dni mimo mobilný signál loviť s frajerom ryby. Myslela som na malého Ivana, ktorého odrodili ženičky na lodnej MHD. Bosanka vtedy neúplatne odmietla sprevádzať jeho mamu zvíjajúcu sa v pôrodných bolestiach do pôrodnice. Vraj nemôže opustiť pacientov na ostrove. Spomenula som si na toho chlapíka, čo mu kameň rozdrtil pol tváre: ako tam čakal na rive, kým po neho prídu policajti na záchrannom člne, aj na tú babku, čo im exitovala na nosítkach minútu pred tým, než ju nalodili. A Bosanky nikde.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Bol v tom kus vypočítavosti, že som sa nechcela pridať do tohto tábora, potrebovala som ju, a tak som po ňu poslala Mira. Malú chvíľu vraj váhala, ale potom zamkla ambulanciu a vydala sa k nám. Kým chytila Janka do rúk, zohriala si zamrznuté ruky o šálku čaju. Tak malé dieťa už dávno nedržala, povedala mi. Ostrov je jedno veľké geriatrické oddelenie. Zmena pracovného materiálu ju očividne nadchla. Zaspomínala si na časy, kedy robila pediatričku. „Ešte som to nezabudla," usmiala sa, keď skončila s vyšetrením, ktoré ani nebolo vyšetrením, skôr pohladením mojich pseudoistôt: všetko je tak, ako má byť. Vydýchla som si, ako sa na prvorodičku patrí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

---

Po novoročných teplotách sme čakali u Bosanky v ambulancii. Niekto má prosbu na pacientov, aby neklopali. Jej visí na dverách oznam: „Prosím pacientov, aby vstupovali umytí a v čistom oblečení." Zakaždým ma to pobaví. Počas Jankovho prvého roka nebolo veľa príležitostí na návštevy. Aj preto, že s plynúcimi dňami si o trochu viac dôverujem. Strachy sveta predýchavam, ako sa na prvorodičku patrí. Dnes je mi jedno, či je Bosanka v dosahu alebo loví ryby.

Vždy, keď ju vidím, spomeniem si, ako sedela u nás, s rukami prilepenými na šálke čaju. Myslím na to, že miesto nej tam mohla sedieť moja mama, keby som jej to dovolila. Ale ja som to všetko chcela zvládnuť sama. Keď na to prišlo, zrazu som zúfalo potrebovala dežurne sestry, Bosanky, sanitky pod domom a pseudoistoty. Náhražky. Vždy, keď Bosanku vidím, príde mi to ľúto.

Kristína Kováčiková

Kristína Kováčiková

Bloger 
  • Počet článkov:  47
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Nespí Zoznam autorových rubrík:  chorvátskovéSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu