Bloghttp://kikakovacikova.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskČo si za mater. Test pred železiarstvom (kikakovacikova)Na ostrove máme niekoľko inštitúcií, kde sa dá pomerne slušne vyžiť. Sú to kafiće, to ako bez debaty v prvom rade. Potom pošta, otvorená do 10. Následne „stránka“ sadne na babetu a roznáša zásielky po celom ostrove. Do nás však nepríde, asi aby sme sa neopustili v izolácii a chodili sa sčlovečiť medzi pospolitý ostrovný ľud. Sun, 08 Jun 2014 16:27:55 +0200http://kikakovacikova.blog.sme.sk/c/358630/co-si-za-mater-test-pred-zeleziarstvom.html?ref=rssŽiť si na morskej MHD (kikakovacikova)Plaviť sa lodnou MHD nie je len tak. Žijete si tam svoj život a popritom, celkom nedbalo, sa presúvate z jedného bodu do druhého, akoby cesta bola pridaná hodnota, niečo navyše. Úlomky životnej mozaiky si drobíte podľa mien trajektov, katamaránov, lodí. Lara, kurzy japončiny s barbom Josom, ktorý robil odpornú kávu. Zadar, spojené spacáky pred výťahom. Mate Balota, pozitívny tehotenský test. Premuda, vlnobitie, veci padajúce zo stolov, návrat z pôrodnice, ako má byť. Olea, hromadný presun cestujúcich na druhú stranu katamaránu, z dosahu môjho škriekajúceho potomstva.Wed, 14 May 2014 08:03:07 +0200http://kikakovacikova.blog.sme.sk/c/355938/Zit-si-na-morskej-MHD.html?ref=rssMedzitým na ostrove (kikakovacikova)Keď nám po lete zrušili posledný spoj z ostrova na pevninu, na chvíľu som prepadla dojmu, že ten Neno mal azda predsa len pravdu. Keď zrušia lokálku na Slovensku, hádam sa ešte zveziete domov na starom žiguláku alebo na susedovej kolobežke. Ale ako na ostrov? A ako z neho preč? Preplávate na nafukovačke? Zvlášť v zime, ktorá je prajná rôznym psychedelickým poryvom; to keď pre istotu kvôli počasiu nepremáva úplne že nič a človek musí na čas spočinúť sám so sebou. A v gumákoch, v ktorých sa fest potia nohy.Thu, 13 Feb 2014 14:20:21 +0100http://kikakovacikova.blog.sme.sk/c/349024/Medzitym-na-ostrove.html?ref=rssZubárova žena (kikakovacikova)Zubárova kuća patrí k najkrajším na ostrove. Žiadna zadarská hacienda, baroko, rokoko, džez, kolotočárske zmrzlinové farby. Je iná. Zdá sa jednoduchá, ale nie je, tiež nenápadná, ale nie je, a pripravená prežiť čokoľvek. Mala by odolať vetrom, pred ktorými je rafinovane chránená; uvidíme, či z každej strany. Že sa bude predávať, vedia všetci. Hovorí sa o tom po ostrove kde tu, kde tam, vybavená vec, nie je o čom. Ale zubárova žena nedbá na dedinské rozpravy, šumy za chrbtom, tam-tamy. Nič sa predávať nebude. Nie, kým ona bude žiť.Sun, 09 Jun 2013 22:50:00 +0200http://kikakovacikova.blog.sme.sk/c/330594/Zubarova-zena.html?ref=rssPrávnické eso? (kikakovacikova)Niekto na materskej háčkuje, iný plie burinu, no a ja mám zábavku okolo paragrafov. Píšem o materských "dovolenkách" a vreckovom, čo to majú byť rodičovské príspevky, prídavky, príplatky, atď atp. Všetko to vystavujem na obdiv na našom babetkovom portáli, pre podobne postihnuté ako som ja. Zlé jazyky síce tvrdia, že dojčiace ženy majú vypnutú celú jednu mozgovú hemisféru, ale snažím sa aspoň s tou druhou. A nesnažím sa asi zle, keď ma neváhajú z času na čas vykradnúť. Ak niekto prezentuje za svoje aj moje myšlienkové pochody, prihlási sa do súťaže Právnické eso a nadôvažok vyhrá, môžem sa nádejať, že mi fungujú hemisféry obidve.Wed, 03 Apr 2013 08:50:50 +0200http://kikakovacikova.blog.sme.sk/c/325098/Pravnicke-eso.html?ref=rssByť tu, byť ich (kikakovacikova)Cestou do pekárne sa pristavila pri nás babka. Ku podivu, táto mi nechcela nazerať do nosiča, či som si v ňom náhodou nezadusila nové dieťa. Iba sa ma spýtala: "A ty si našej krvi?" Povedala som jej na rovinu, že nie. Mávla nado mnou rukou a chystala sa odísť bez ďalšieho, ale Jagoda si nás zastala. Jasné, že sme ich, že sme ostrovania. Vysvetľovala, kto sme, čo sme, odkiaľ sme, kde bývame. Babka mávla druhou rukou a vykašľala sa na to.Sat, 30 Jun 2012 17:03:03 +0200http://kikakovacikova.blog.sme.sk/c/301969/Byt-tu-byt-ich.html?ref=rssTie isté pavučiny, ten istý muž (kikakovacikova)Ruším storočné pavučiny po rôznych zákutiach domu, mole v sušených pomarančoch, odkazy, ktoré sme si čarbali ešte za slobodna po kuchynskej linke. Skôr než odtiaľto odídem, chcem, aby mi všetko prešlo popod prstami. Hladkám aj omietku na stenách. Šibe mi. Chcela som maľovať, nevydalo. Vraj to neuschne, či som zabudla, kde žijem, povedal Miro. Teraz sa teším, že sme tie Janove odtlačky prstov po čokoláde nechali na pokoji. Chcela som novú poličku, nevydalo. Vraj Danko nebol v železiarstve, či som zabudla, kde žijem, povedal Miro. Počúvam, ako vedľa v izbe simultánne chrápe a škrípe zubami. To aby som zase raz nezabudla, kde žijem.Wed, 25 Jan 2012 23:59:56 +0100http://kikakovacikova.blog.sme.sk/c/287293/Tie-iste-pavuciny-ten-isty-muz.html?ref=rssSom prekrásna. Čo už. (kikakovacikova)Moja babka vravievala, že pekná žena „má mat pres osemdesát." Bavíme sa o kilách, keby dačo. Bola som také šťúple dieťa, takže som nepatrila medzi jej obľúbencov, hoci by namietala, že „šeckých má rovnako ráda." Sú to také bohumilé žvásty. Aj v rodine funguje istá chémia, ktorá zamieša karty a je vybavené.Mon, 27 Jun 2011 12:12:12 +0200http://kikakovacikova.blog.sme.sk/c/269211/Som-prekrasna-Co-uz.html?ref=rssPo chorvátsky za jeden večer. Ako na to. (kikakovacikova)Rôzne druhy slovanskej krvi nazbierali sa na jednej terase s výhľadom na slanú vodu. Ako si my krásne rozumieme, rozplývame sa už po pol litri. Čo na tom, že jeden hrá futbal, druhý kopanú, tretí nogomet a štvrtý piłku nožnu. Máme k sebe bližšie ako k Ugrofínom. Bez pochýb. Len či to nebude skôr tými promile, vtedy sa zdá byť svet krajší, kontaktnejší. Jazyky aj telá si rozumejú bez zábran. V triezvejšom stave si nástrahy jazykovedy či telovýchovy uvedomíme skôr. Do toho času si užívajme, ako veľmi tú chorvátštinu ovládame.Sun, 15 May 2011 11:01:11 +0200http://kikakovacikova.blog.sme.sk/c/265240/Po-chorvatsky-za-jeden-vecer-Ako-na-to.html?ref=rssChlieb je zákon (kikakovacikova)Po veľkonočných sviatkoch nie je v obchode ani gram droždia. Padlo za obeť uskrsnej pogači, povedala by som si za mladých liet. Vraj záležitosť myokardu, ktorá nesmie na sviatočnom stole chýbať. Pogača ma nikdy príliš nenadchýnala, citrónová kôra a ja nežijeme v harmónii. Ale dnes už viem, čo je zákon. Chlieb. Obyčajný chlieb. Bez chleba sa ani jahňa jesť nebude. Na Uskrsnu nedeľu si dal aj pekár voľno, tak si všetci piekli chlieb doma. Bez pekárničky, bez robota, bez mlieka, lebo že aby radšej deťom ostalo. Zmŕtvychvstanie s vôňou chleba, kiež by bol Uskrs každý deň.Wed, 27 Apr 2011 17:57:55 +0200http://kikakovacikova.blog.sme.sk/c/263583/Chlieb-je-zakon.html?ref=rssJadran, Balaton, Senecké jazerá: ťažká dilema (kikakovacikova)Zletnieva sa, súdiac podľa tučnejšej poštovej schránky. Nás ešte hrejú radiátory, Janík nám v rámci hry so zapínačmi dopraje aj saunové teploty. Možno preto sa chce potom vonku schladiť v prvej mláke. Nie aby počkal do leta, je ako hotentót. Zvádzam s ním zakaždým triedny boj, aby s topánkou nespadla do mora noha, iné končatiny, trup a hlava. Kým je na pobreží dosť šutrov, šišiek a špakov, nema šanse, že by sa nudil. Ak ho ustriežim bez toho, že sa mi rozbije na kúsky po skalách, potom nema problema. Viem, vy máte o dovolenkovom režime iné predstavy. Píšete mi o piesočných plážach rovno pod apartmánom, lebo decko chcete vybaviť lopatkou a seba svätým pokojom. O takých deťoch ja nič neviem. A o plážach?Wed, 20 Apr 2011 12:32:01 +0200http://kikakovacikova.blog.sme.sk/c/262995/Jadran-Balaton-Senecke-jazera-tazka-dilema.html?ref=rssFantóm zubnej ortopédie (kikakovacikova)Ako je platená reklama na želé, ktoré drží zubnú protézu tam, kde má? Rozmýšľam, že sa prihlásim, možno vybartrujem nové zuby. Definítivne viem, že tie staré expirovali. Stále som to zvaľovala na vietor od severu. Rozprávať do bury, to radšej chrúmať kocky ľadu, masíruje aj jazvy po vytrhnutých pahýľoch, ak nezadržím dych. Fantóm zubnej ortopédie. Ale včera fúkalo jugo z Afriky a navzdory tomu, že je celkom opačne orientované, zavŕtalo sa mi až do mozgu. Potom sme to s Mirom rozoberali ako tému dňa.Wed, 13 Apr 2011 13:31:13 +0200http://kikakovacikova.blog.sme.sk/c/262329/Fantom-zubnej-ortopedie.html?ref=rssSladké ničnerobenie (kikakovacikova)Dvaja sympatickí alkoholici protestujú pred miestnym úradom. Núka sa otázka, či podľa vzoru hlavného mesta postávajú pred dverami, nad ktorými plápolá chorvátska vlajka. Investigatívna reportáž končí náhle obesená na kľučke. Tie isté dvere vedú totiž na úrad, aj do krčmy, len treba trafiť poschodie. Ale poschodie trafiť vôbec netreba: kapitán, šéf miestneho odboru sa toho času plaví niekde okolo Srí Lanky, zastupujúci šéf si užíva medové týždne na Malorke a zástupca zastupujúceho neúraduje ani v krčme, lebo trpí na proljetnu malaksalost, jarnú únavu.Thu, 24 Mar 2011 13:31:13 +0100http://kikakovacikova.blog.sme.sk/c/260399/Sladke-nicnerobenie.html?ref=rssKrátko o mojich kurzoch japončiny (kikakovacikova)CRP vyšetrenie v ostrovných podmienkach prebieha cez telefón. Blanka, naša zadarská pediatrička, to tipuje na virózu: „Nedávala by som mu antibiotiká." Súhlasne prikyvujem. V kurčatách ich je aj tak dosť, nie? Okrem iného sme práve ušetrili pol dňa cesty a asi 10 eur na bublifuk. Kontaktujem spojku v Zadare, diktujem recept od Blanky: sirup proti kašľu a nejaký chorvátsky paralen. Vybavené, doručené na lodnú MHD.Thu, 03 Mar 2011 22:44:05 +0100http://kikakovacikova.blog.sme.sk/c/258406/Kratko-o-mojich-kurzoch-japonciny.html?ref=rssPrvé vrásky (kikakovacikova)Pani, čo sa v tom vyzná, ma nahovárala na krém proti prvým vráskam. Z niečoho žiť musí. Asi pred týždňom mi trafikantka nechcela predať cigarety, vraj či som plnoletá. Mýli tá pubertálna pleť a svetonázor. „Nie, nie," tvrdila mi pani. Pleť je normálna, dospelácka, len ja sa o ňu nestarám. Náhodou, dažďová voda aspoň raz za deň... Odula peru. Keby som s tým prišla pred päťdesiatimi rokmi, prižmúri oko, ale dnes? Spustila spŕšku ekologickej slovnej zásoby, kyslé dažde, emisie, globálne otepľovanie, druhý vatikánsky koncil a čo ja viem čo ešte.Wed, 16 Feb 2011 23:33:23 +0100http://kikakovacikova.blog.sme.sk/c/256754/Prve-vrasky.html?ref=rssOstrovné blues (kikakovacikova)Opisovala som jej symptómy a ona listovala v múdrej knižke, žeby ich schovala pod priliehavú diagnózu. Robí to aj Dr. House, lenže nie pred pacientmi, a v tom asi tkvie rozdiel medzi ním a ňou, ostrovnou lekárkou. Čo ich spája, je kontroverznosť. Pre jedného je Bosanka svätica, druhý by jej hodil kameň medzi oči. Ale nehodí. Nie pre to biblické „kto si bez viny." Skôr z vypočítavosti. Ako tie tetky, čo šomrú na svojich starých a potom myknú plecom: „Aký je, taký je, ale je."Sat, 15 Jan 2011 15:55:59 +0100http://kikakovacikova.blog.sme.sk/c/253364/Ostrovne-blues.html?ref=rssSfúknutím sviečky (kikakovacikova)Zabrúsila som špičkou jazyka po okraji pohára. Z malej kvapky čokoládového likéra som vyrozumela, že vôbec nemá len desať percent, ako ma Marija presviedčala. Smiali sa jej pri tom oči: „Ozaj som tam nedala plno, iba trošku. Trošku môžeš." Darmo som jej prizvukovala, že nemôžem alkohol. „Ešte stále dojim, veď vieš." Ale s týmito starými ľuďmi je kríž. Oni predsa o tom vedia svoje, majú deti, ich deti majú deti, čokoľvek poviem, nasadia si ten blahosklonný výraz nepriestrelnej vesty. Nech ďalej hádžem do nej hrach aj slová. Je to zbytočné.Tue, 07 Dec 2010 11:01:00 +0100http://kikakovacikova.blog.sme.sk/c/249821/Sfuknutim-sviecky.html?ref=rssMesiac prázdnych schránok (kikakovacikova)Stoličky na terase tancujú vo vetre tango argentino. Moje dieťa híka ako somár, nos prilepený na okne. Čo na tom, že je celé zasolené. To iba romantizuje predstavenie. Už asi týždeň viacmenej prší. Skôr viac ako menej. Krásne prší. Nikde na svete neprší krajšie. Neno, otec malej bábiky, to vidí bárs inak. Odpľuje si a zahreší. Pôvodne som chcela citovať, ale aj nedeľa je, aj mäkká som. Pritom sprosté slová tu kolujú v obehu celkom prirodzene, ako keď natieraš chlieb maslom. Ani pani, čo v kostole žalmy spieva, sa nenechá zahanbiť. Treba si na to len zvyknúť. Inak by si musel dať človek sánku zdrôtovať, aby mu nepadala do bezvedomia.Sun, 21 Nov 2010 16:30:16 +0100http://kikakovacikova.blog.sme.sk/c/248304/Mesiac-prazdnych-schranok.html?ref=rssOlivy: pôrod koncom panvovým (kikakovacikova)Mandarinky svietia na stromoch ako malé slnká. Niektoré už stihli popraskať ako steny domov, v ktorých sto rokov nikto nebýva. Nemá preto ruky, ktorá by sa načiahla za nimi. Do leta zhnijú hoci na konároch. Olivovníky, to je celkom iná kapitola. Sú očesané aj tie pri opustených domoch, aj tie na opustených ostrovoch. Ani jedna maslina nevyjde nazmar. Ani jedna kvapka oleja.Sun, 07 Nov 2010 17:10:17 +0100http://kikakovacikova.blog.sme.sk/c/246802/Olivy-porod-koncom-panvovym.html?ref=rssPriatelia riedeného vína (kikakovacikova)Niekoho sprevádza pomarančové zore na ceste domov z nočného rybolovu, iného na pevninu, keď sa trmáca obstarožnou lodnou MHD do práce. Sú aj takí, ktorí majú na svitaní ešte polnoc, takým sa brieždi až v kafići. Milovníci kávy a priatelia riedeného vína bok po boku listujú čerstvé včerajšie noviny. Dnešné prídu najskôr prvým spojom zo Zadaru kolo obeda. Dovtedy si väčšina prečistí krv gemištom...Sun, 24 Oct 2010 22:22:22 +0200http://kikakovacikova.blog.sme.sk/c/245302/Priatelia-riedeneho-vina.html?ref=rssAko Dorota komercii prepadla (kikakovacikova)Možno sa mu ten zub prerezal tesne za Záhrebom. Ťažko povedať. Nezdôveril sa nám. Plačlivá kulisa doprevádzala kvapky dažďa za oknom. Pred Svetim Rokom decibely uťali. Predsa len. Na východ od raja sa predralo slnko, aj jeho úsmev. Z Velebitu zliezal opar, ranná hmla sa kĺzala po doline ako taká mátoha. Ako my dvaja po preplakanej noci. Na druhej strane tunela nás čaká oslepujúce svetlo. Tak zvyknú vravieť ľudia preživší klinickú smrť. Otvára sa nám celkom iný svet. Pomedzi cukrovú vatu oblakov sa mi mihajú záblesky mora. Túli sa k pevnine, objíma ostrovy. Každý jeden, každý zvlášť. Neodstrčí ani vetrom a životom ošľahaný Pag, mesačnú krajinu, ktorú ovce rozožierajú ako mole starý kabát. Myslím pri tom na kofeín a Dorotu Nvotovú...Sun, 10 Oct 2010 14:12:12 +0200http://kikakovacikova.blog.sme.sk/c/243832/Ako-Dorota-komercii-prepadla.html?ref=rssŽelé vo vlasoch a iné trápenia námornej polície (kikakovacikova)Telefón zvoniaci hlboko po polnoci vyvoláva vo mne zimomrivé otázniky. V lepšom prípade je na opačnom konci len smutný opitý. V tomto prípade kamarátov chlapec ostal visieť na mori v malej rybárskej loďke. Cesta domov z diskotéky sa pre tínedžerov jemne zdramatizovala po tom, ako im kdesi medzi ostrovmi začal horieť motor. So zabitím poslednej iskry sa ponorili do tmy. Mohlo to byť romantické stroskotanie na mori, hviezdy a tak, keby ich nebičoval dážď, ktorý zmýval dievčencom maskaru aj slzy k podpätkom. More si s nimi tancovalo na nekonečnom parkete. Miro šiel intuitívne, hľadajúc ihlu v kope vĺn. „Ste v ohrození života? Nie? No tak veslujte!" odporučila im na tiesňovej linke polícia.Sun, 19 Sep 2010 16:13:16 +0200http://kikakovacikova.blog.sme.sk/c/241835/Zele-vo-vlasoch-a-ine-trapenia-namornej-policie.html?ref=rssStredopravé rána (kikakovacikova)Augustové slnko zahmlieva ostrovy ako my isté skutočnosti. Príde čas, kedy vystúpia z oparu, hoc len jemného, rozumej rakija s pivom na raňajky, do triezvejších obrysov. Budú sa javiť, zvlášť tie menšie z nich, ako lietajúce taniere zostúpivšie na olejnatú morskú hladinu. To za to, že sa slnko presťahuje na zimu kamsi za dom. V to ročné obdobie býva pravicovo orientované. Naľavo ho vidieť od sviatku práce, ktorý sa tu oslavuje ničnerobením, po najväčšiu feštu na vrchole sezóny. Dnes, reflektujúc vysoký dátum, zdalo sa mi mierne chytené, také stredopravé. „Još malo i gotovo..." hovoria domáci.Mon, 23 Aug 2010 07:47:07 +0200http://kikakovacikova.blog.sme.sk/c/239028/Stredoprave-rana.html?ref=rssKapitáni z Podunajskej nížiny (kikakovacikova)Pred kulturákom sedí malá, útla žena. Vlasy ako slama skrýva pod šilt, sebavedomie, presnejšie povedané dekolt, pod rozgajdané tričko značky miestneho pivovaru. Tričká aj značky strieda, ale ako lokálpatriot má predsa svoju hrdosť. Žiaden Chajneken, Stelinka alebo nedajbože Šarišš. Pod chorvátsku vlajku zdobiacu kultúrny dom, akému sa v Dalmácii krásou a katastrofálnym stavom máloktorý vyrovná, by to bola tak trochu samovražda. Niežeby sa Slamenná dala prenajať ako chodiaca reklama na pivo, to len šetrí pri svojej robote garderóbu na iné časy. "English? Deutsch? Italiano? Français?" kričí na prichádzajúce lode, ktoré potrebujú pomôcť s parkovaním.Sun, 11 Jul 2010 21:31:21 +0200http://kikakovacikova.blog.sme.sk/c/234729/Kapitani-z-Podunajskej-niziny.html?ref=rssOsmrtnice (kikakovacikova)Dve babky čakajú na lodnú MHD a o tomtok rozprávajú: „Slavica zomrela, počula si?" Babka pritaká, že vie: „Deväťdesiatpäť rokov mala." Komentujú to, akože aké úžasné, skvelé, báječné... Osmrtnice, po našom povedané parte, vylepené po elektrických stĺpoch či výkladoch zmiešaného tovaru, sú súčasťou ostrovného folklóru. "Vo veku sedemdesiat rokov sa neočakávane pominul..." čítala som si medzi novšími. Žiadne úžasné, skvelé, báječné. Tentoraz neočakávané.Thu, 10 Jun 2010 16:36:02 +0200http://kikakovacikova.blog.sme.sk/c/231736/Osmrtnice.html?ref=rssNačo by nám bolo k Titovi do jaskyne chodiť (kikakovacikova)Takmer polovicu minulého storočia bol ostrov Vis pre cudzincov tabu. V podstate od čias, čo si z neho Tito spravil voľný výbeh pre svojho psa. Voľný, ako voľný. Musel si vystačiť s jaskyňou, ktorá dnes nesie jeho meno. A tiež pes, ako pes. Ktovie, či vôbec nejakého mal. Nájdu sa zdroje, ktoré tvrdia, že áno a hneď niekoľko a niekoľko z tých niekoľko mu malo zachrániť život. Overiteľné sú však len tie, ktoré do krvavých psov nadávajú Titovi. Keď som kráčala smerom k jeho jaskyni, rozbrechali sa po mne aj skaly. A bolo po prehliadke.Sat, 05 Jun 2010 17:57:17 +0200http://kikakovacikova.blog.sme.sk/c/231154/Naco-by-nam-bolo-k-Titovi-do-jaskyne-chodit.html?ref=rssAnjel Pána (kikakovacikova)Dvanásť hodín. Babka sa nahlas modlí. Slíže dlhé pol metra mi okrem taniera nechtiac šplechne do malinovky. "Tomu nič neni, to vypiješ," vyberá ich hrubými prstami z pohára. "Zdravas Maria..." recituje ďalej. Na toto z detstva si spomeniem, keď počujem ostrovné zvony udrieť dvanásťkrát, na babku so šedým zákalom v oku, rovnako šedá je teraz obloha, rovnako zakalené je aj more.Thu, 20 May 2010 15:00:58 +0200http://kikakovacikova.blog.sme.sk/c/229309/Anjel-Pana.html?ref=rssSlovenské more (kikakovacikova)Mám déja vu, nech sa ocitnem v ktorýchkoľvek potravinách nášho mladého, dynamicky sa rozvíjajúceho hlavného mesta. Vždy pri pokladni, lepšie povedané za ňou. Kým hádžem nákup do tašiek, predavač už vybavuje ďalšiu „stránku," roboticky posiela k mojej treske a kofole niekoho zlatý bažant a lievance v prášku, niekoho za mnou stojaceho, ten niekto si myslí o mne svoje a je dobre, že si to takto myslí, lebo aj ja si myslím svoje napríklad o predavačovi, o tejto dedine Bratislave, o celom tomto Slovensku. Toto by sa mi v Chorvátsku nestalo, myslím si o tom okrem iného.Wed, 05 May 2010 09:39:39 +0200http://kikakovacikova.blog.sme.sk/c/227799/Slovenske-more.html?ref=rssZazimovaní (kikakovacikova)V zimných bundách, poniektorí vo fusakoch, nechávali sme za sebou zadarské križovatky, kafiče a štrúdle od jabuka, naladení na nôtu Sweet home Alabama, na slovenské modré nebo. Tunel Sveti rok bol podľa tety z rádia otvorený, Jankove oči tiež. Malé koníky ľúbi Boh nieslo sa autom, autostrádou smerom nahor, z úrovne mora do hôr; len tak pre istotu, aby si nevšimol, že mu z toho asi päťstometrového prevýšenia zaľahnú uši.Sat, 24 Apr 2010 21:25:21 +0200http://kikakovacikova.blog.sme.sk/c/226801/Zazimovani.html?ref=rssBoli časy, boli, ale sa minuli (kikakovacikova)Iks ypsilon dní tu ďobem ako taký ďateľ do kláves o darčekoch, ktoré mi Mikuláš nechal v čižme. O čokoláde, čo som nestihla zjesť, ale najmä o batôžku, čo mi teraz visí na ramene a pre ktorý sa mi dá písať len jednou rukou. Nakoniec sa mi oči skrížia únavou, a poviem si čert to ber, dopíšem ten odstavec, keď Ti budú rásť zuby (mliečne, nádejam sa, nie zuby múdrosti). Som mama.Wed, 27 Jan 2010 13:11:13 +0100http://kikakovacikova.blog.sme.sk/c/217614/Boli-casy-boli-ale-sa-minuli.html?ref=rssKaždý máme svojho autopilota (kikakovacikova)Ostrov mi príde ako každá iná slovenská dedina. Jedna dobrá duša začne zbierať zemiaky, a v ten moment prepadne hystéria aj zbytok spoluobčanov. Miestni majú, pre zmenu, olivovú epidémiu. Stádovito češú olivovníky a stoja fronty pred olejárňou, aby sa im ušla časenka na lisovanie. Celoplošné oberačkové aktivity ignoruje len pár odbojárov v krčme pri kartách. Udržiavajúc hladinu ohovárajú susedov, akí sú to hm, amatéri, čo si zmysleli z nezrelých zelených olív plných vody mačkať olej. Preto sa vraj tunajší "panenský" za posledné roky na kompletku zopsul. Oberá sa však ďalej, bez ohľadu na minoritné záhradkárske názory, bez ohľadu na to, čo sa deje mimo ich olivovníkov. Ako by si aj mohli všimnúť, že im rovno pred nosom odtiahli iného milovníka olív, stroskotaný trajekt Marko Polo. Minulý mesiac svoju púť Rijeka-Split-Dubrovnik-Bari ukončil zakopnutím o jeden z kornatských ostrovov. Zrušil časť pobrežia, vrátane múru okolo olivovníkového sadu. Zastavila ho až jedna neobraná "maslina."Tue, 24 Nov 2009 18:38:18 +0100http://kikakovacikova.blog.sme.sk/c/211236/Kazdy-mame-svojho-autopilota.html?ref=rssÓda na serotonín (kikakovacikova)Uprostred noci sa mi dostavil taký zvláštny pocit. Akoby sa vietor hral so základmi domu. Medzi bdením a spaním sa už vidím ísť zľahka zránka po dedine hľadať odviate prádlo. A možno aj sušiaky. Morgen besser Abendessen, či ako sa vraví, ráno múdrejšie večera. Naskytne sa mi pohľad na rozbúrené more, spenené do bezvedomia. Nad ním, akoby sa nechumelilo, badám zasnežený Velebit. Bude to chcieť vyloviť radiátor zo skladu. Sušiaky môžu ostať pováľané na terase. Vraj ste tam "hore" zahájili vykurovaciu sezónu, tak nech vám nie je ľúto. Aj tu "dole" je zima, že nehodno psa vyhnať z domu. Preto ani žiadneho nemáme.Sat, 17 Oct 2009 16:28:16 +0200http://kikakovacikova.blog.sme.sk/c/207569/Oda-na-serotonin.html?ref=rssNajprv bububu, potom šalalala (kikakovacikova)Chorváti radi používajú najmä dve frázy: nema problema a nema šanse. Na prvý pohľad sú tak trochu opačného významu. V praktickej rovine sa neraz schizofrenicky prekrývajú. Preto ma neprekvapuje, ako to nakoniec dopadlo aj s tým zákazom fajčiť. Ako s mnohými inými.Tue, 29 Sep 2009 11:11:11 +0200http://kikakovacikova.blog.sme.sk/c/206039/Najprv-bububu-potom-salalala.html?ref=rssNema problema, keď prižmúrim kurie oko (kikakovacikova)Neviem prečo, ale u niektorých jedincov budím dojem, že som najpovolanejšia zodpovedať hocakú otázku majúcu akýkoľvek vzťah k jadranskej magistrále. Niektoré ma prekvapia, iné pobavia až vydesia. Ľudia sú už zrejme preinformovaní alebo len ja žijem v ostrovnom vákuu, kam lúče noviniek z okolitého sveta nedoliehajú. Ale tvárim sa za tým internetom aj naďalej kompetentne, vždy ochotná poradiť.Sat, 15 Aug 2009 19:17:17 +0200http://kikakovacikova.blog.sme.sk/c/202239/Nema-problema-ked-prizmurim-kurie-oko.html?ref=rssDovolenka na Jadrane: Ako zo seba nespraviť fašírku (kikakovacikova)V pivnici istého paneláku zanechal po sebe anonymný darca pôsobivý odkaz, načmáraný fixkou na obitú stenu: „Dám ti radu do života: nikdy neber radu od druhých." To by bol východzí bod pre nasledujúce riadky, nesúrodú kompiláciu rádoby tipov a trikov, ako prežiť nástrahy dovolenkové v krajine tejto chorvátskej. Pri dnešnom pretlaku informácií možno budú iba takým riedkym kečupom, ale mali by ste si byť konečne na istom, či je vhodné plávať kraula uprostred kanála s hustou premávkou trajektov, ako po správnosti používať slovo "úžasné" v záujme predchádzania medzinárodných konfliktov a prečo sa občas oplatí volume otočiť doľava, aby vás miestni nerozstrieľali na rizoto.Thu, 09 Jul 2009 08:42:17 +0200http://kikakovacikova.blog.sme.sk/c/199102/Dovolenka-na-Jadrane-Ako-zo-seba-nespravit-fasirku.html?ref=rssKornati: sen zošrotovaného manažéra (kikakovacikova)Nedávno som tak trochu proti pravidlám vypočula cudzí rozhovor. Dievčina, moja súčasníčka, sa dívala smutnými očami do šálky kávy. Možno v mútnej vode hľadala paralelu s vlastným životom, keď si povzdychla, že už ďalej nevládze, najradšej by sa zbalila a odsťahovala na opustený ostrov. V tú ranu mi napadlo hneď niekoľko tipov, ale nechala som si ich radšej pre seba, vrátane svojich neokrôchaných názorov. Dnes totiž robinsonovské ostrovy fičia jedna radosť. Terapia životom zošrotovaných ľudí spočíva v tom, že ich vyložia s nejakými zásobami jedla (ale najmä vody) na neobývanom ostrove bez elektriny, bez mobilného či internetového signálu a nechajú ich týždeň, dva, mesiac, len tak samých so sebou. Ak niekomu len terapia ako náplasť nestačí a zatúži až do konca svojich dní pásť ovce, môže si svoj ostrov kúpiť. Napríklad na takých chorvátskych Kornatoch.Wed, 17 Jun 2009 20:32:24 +0200http://kikakovacikova.blog.sme.sk/c/197228/Kornati-sen-zosrotovaneho-manazera.html?ref=rssŠvábi na Jadrane (kikakovacikova)Sezóna počala. More po dlhých mesiacoch zmenilo kurz, južný vietor si dáva pauzu, a tak mi „rieka" pred domom tečie opačným smerom. Unáša každým dňom čoraz viac plachetníc. Na posádku, kdekoľvek sa vylodí, čakajú domáci zašití v chládku. Teda aspoň tí, ktorí sa už stihli prebrať zo zimného spánku. "Toplo je," povedia si, keď sa im nechce hýbať. "Vruće je," keď nevládzu ani rozprávať. A niektorým veru ozaj nerobí dobre to slnko. Inak by nešepkali do miestneho rozhlasu, že konkurenčný krčmár má žltačku typu C, v snahe bezbolestne prísť k dákej tej kune naviac. Iní zase nepredýchali novinku striktného zákazu fajčenia v reštauráciách a hromadne ohlasujú všetko od bankrotov až po samovraždy. Začiatky bývajú ťažké, kríza-nekríza.Fri, 29 May 2009 11:35:17 +0200http://kikakovacikova.blog.sme.sk/c/195359/Svabi-na-Jadrane.html?ref=rssOliver Dragojevič, neskutočne dobré k vínku a sviečkam (kikakovacikova)Pri sviatočnom čítaní o adminovej mačke mi jedno očko aj s okuliarom zabehlo povedľa na „čo práve počúva." Čudujsasvete, môjho (!) Olivera Dragojevića, lebo vraj „neskutočne dobré k vínku a sviečkam." A ja som sa toľko zdráhala písať o chorvátskom Kájovi, čo sa za mlada ponášal s tými svojimi leteckými okuliarmi na Mekkyho, aby sa nestratil medzi dôležitejšími a aktuálnejšími rýdzo slovenskými témami... ale keď viem, že si aspoň Karol prečíta...Fri, 08 May 2009 13:31:21 +0200http://kikakovacikova.blog.sme.sk/c/193251/Oliver-Dragojevic-neskutocne-dobre-k-vinku-a-svieckam.html?ref=rssSrdečný pozdrav do Haagu (kikakovacikova)Ante Gotovina, chorvátsky generál na dôchodku, toho času s prechodným pobytom v holandskom mestečku Haag, kde čelí obvineniam zo spáchania vojnových zločinov, sa stále teší obľube u značnej časti Chorvátov. Väčšina z nich by ho videla radšej doma v papučiach, ako svoju krajinu v eurozóne. Podpora ich "Heroja" má rôzne podoby. Obchodníci majú jeho fotku pri otváracích hodinách. Chorvátski futbalisti sa mu skladajú na obhajobu. Minulý štvrtok mu zase na vypredanom koncerte venovala svoj hit jedna zadarská skupina, ktorej fanúšikom je Gotovina (alebo ktorá je fanúšikom Gotoviny?) Už ani neviem, lebo kým som sa uvedomila, ochromilo ma standing ovation desaťtisícového davu. Tlieskalo jedinému menu. Pozdrav odovzdala v priamom prenose chorvátska televízia HRT 2 (niečo ako naša dvojka).Mon, 27 Apr 2009 16:00:00 +0200http://kikakovacikova.blog.sme.sk/c/192115/Srdecny-pozdrav-do-Haagu.html?ref=rssŠtvrtá cenová dobrá aj pre Abramoviča (kikakovacikova)O tom, ako Roman prišiel k čestnému miestu štamgasta jednej chorvátskej krčmy. Alebo o tom, prečo si s týmito ustanovizňami nedám pokoj v žiadnom zo svojich článkov.Wed, 22 Apr 2009 10:11:11 +0200http://kikakovacikova.blog.sme.sk/c/191562/Stvrta-cenova-dobra-aj-pre-Abramovica.html?ref=rssNew York, Paríž, Zadar (kikakovacikova)Ešte raz a nahlas: New York, Paríž, Zadar. Nič... Stojím pripútaná k pútaču reklamnému. Rozmýšľam, kde nastala chyba (moderne: error). Akým omylom sa táto trojka ocitla pospolu? Lebo nech sa snažím do roztrhania vnútorností, je mi to záhada. Big apple je mestom, ktoré nikdy nespí. Paríž je podľa Ernesta (to je ten, čo si pod chvíľou napísal Starec a more) "pohyblivým sviatkom." Ale chorvátsky Zadar?!?Mon, 06 Apr 2009 22:40:45 +0200http://kikakovacikova.blog.sme.sk/c/189594/New-York-Pariz-Zadar.html?ref=rssAni omylom sa nepomýľ, že si Slovenka (kikakovacikova)Sprvu to bola len zábavno-slovná krčmová prekáračka. Úvod do chorvátskej konverzácie v praxi. Nie som Slovenka, ale „Slovakinja," objasňovala som navôkol krajinu svojho pôvodu. Slovenka totiž značí po chorvátsky Slovinka. A ak sa náhodou stratí „slovenski turista," na našom Ministerstve zahraničných vecí môžu spokojne spávať. Hľadá sa „iba" Slovinec. Ako vravím: bola by to fajn slovná hračka. Nebyť konfliktu medzi Chorvátmi a Slovincami. Teraz aby som si ceduľu SLOVAČKA vylepila na čelo. Pre istotu. Nech nedostanem bakuľou po hlave skôr, než si ma predbežne zaradia...Sat, 28 Mar 2009 14:38:33 +0100http://kikakovacikova.blog.sme.sk/c/188570/Ani-omylom-sa-nepomyl-ze-si-Slovenka.html?ref=rssKrumple posadené, čaká sa na sezónu (kikakovacikova)Zatiaľ čo na Slovensku ešte pred pár dňami padlo pár čísiel snehu, na chorvátskych ostrovoch definitívne započala jar. Píšem to s lokálnou bohorovnosťou chlapov, čo svorne posadili krumple, ako im majiteľky svadobných listov prikázali, i presídlili sa oni na to do krčmy karty hrať. Najbližšie ich z tejto ťažkej práce vyrušia nie o rok, ale v auguste. Toľkokrát tunajšia tehlová, kamenistá zem rodí mladý krompir, teda zemiak. Skôr však, než by mal môj úvod k téme pripomínať esej mladého, drzého záhradkára, je mi treba poznamenať, že aj o tomto je Chorvátsko, oná obľúbená dovolenková destinácia. Len či je záujem spoznať ho aj mimo horúcich letných dní...Wed, 18 Mar 2009 12:02:11 +0100http://kikakovacikova.blog.sme.sk/c/187217/Krumple-posadene-caka-sa-na-sezonu.html?ref=rssKde je doma (kikakovacikova)Ľudia sme rôzni. Niekto sa celý život nepohne z rodnej dediny a nevie, čo má za humnami. Iný so svojím karavanom nikdy nespí pod tým istým nebom. Niekto cestuje s prstom na mape, iný za hranice všedných dní. Niekto volí last minute, iný dva roky prázdnin. Niekto ide na dovolenku, iný emigruje. Niekto si spieva Bývam v cudzom meste, iný sa vráti domov a márne hľadá niečo „svoje." Táto otázka u mňa vyvstala pri poslednej návšteve rodnej hrudy. A s ňou veľmi zmiešané pocity. Kde je doma?Fri, 06 Mar 2009 16:45:34 +0100http://kikakovacikova.blog.sme.sk/c/185805/Kde-je-doma.html?ref=rssDubrovnik bez duše (kikakovacikova)Duša. V bicyklovom obchode sa dá kúpiť za tri eurá. Tá druhá nie je na predaj. Ale kúpiť sa dá všetko...Wed, 18 Feb 2009 21:38:08 +0100http://kikakovacikova.blog.sme.sk/c/183712/Dubrovnik-bez-duse.html?ref=rssChorvátska recesia (kikakovacikova)Svetová hospodárska kríza sa už dávno v médiách skloňovala do bezvedomia, ale kým sa nás, (konkrétnych) ľudí, nezačala dotýkať bezprostredne, mali sme ju za niečo, čo sa deje hádam len kdesi na divokom Západe. Na inej planéte. Nech sa páči, popcorn k večerným katastrofickým správam. Len prečo ešte neservírujú záverečné titulky? To trošku vyrušuje. Znepokojuje... Nie každý sme homo ekonomický, nerodíme sa s hlavou pre tabuľky, grafy, HDP a iné skratky, a mne osobne napríklad chýba akákoľvek predstavivosť pri vete typu “odhad hospodárskeho rastu sa zrevidoval z úrovne 4,5 na 3,9 %.” Ale všímam a uvedomujem si dennodenné správy o tom, koľko ľudí zase prišlo o prácu, že sa nevyrába, nepredávajú sa autá (na odľahčenie: ani švajčiarske hodinky), klesajú ceny nehnuteľností. Tie isté správy prináša aj chorvátska tlač. Len čísla sa týkajú iných tvárí, iných osudov.Sun, 08 Feb 2009 18:20:44 +0100http://kikakovacikova.blog.sme.sk/c/182282/Chorvatska-recesia.html?ref=rssČeská vila sa na prach obracia (kikakovacikova)S inšpiráciami je to už raz tak. Samé od seba najbežnejšie prichádzajú v zvláštnom medzičase, keď bdenie prechádza do spánku alebo opačne, inak z počutia viem, že sa im dá aj dopomôcť (niekedy viac, niekedy menej legálne). Mne stačil jediný pohľad, aby mi rozvibroval vnútro. Nebudem písať o žiadnej senzácii, iba o jednom obyčajnom dome v jednej obyčajnej zátoke jedného obyčajného ostrova.Thu, 29 Jan 2009 15:01:21 +0100http://kikakovacikova.blog.sme.sk/c/181022/Ceska-vila-sa-na-prach-obracia.html?ref=rss