Zubárova žena

Autor: Kristína Kováčiková | 9.6.2013 o 22:50 | Karma článku: 15,56 | Prečítané:  14653x

Zubárova kuća patrí k najkrajším na ostrove. Žiadna zadarská hacienda, baroko, rokoko, džez, kolotočárske zmrzlinové farby. Je iná. Zdá sa jednoduchá, ale nie je, tiež nenápadná, ale nie je, a pripravená prežiť čokoľvek. Mala by odolať vetrom, pred ktorými je rafinovane chránená; uvidíme, či z každej strany. Že sa bude predávať, vedia všetci. Hovorí sa o tom po ostrove kde tu, kde tam, vybavená vec, nie je o čom. Ale zubárova žena nedbá na dedinské rozpravy, šumy za chrbtom, tam-tamy. Nič sa predávať nebude. Nie, kým ona bude žiť.

 

dom.jpg

 

Zubár, starý pán na dôchodku, sa pristavil pri nás v kafići, bolo to takto pred rokom. Prehovoril na mňa karhavým tónom ako obyčajne: „Pani suseda, nedávajte tomu chlapcovi tie cukríky... (tú čokoládu... ten cukor do peny....) Vravím vám to v dobrom, ja som zubár..." Ten chlapec má dnes tri a pol roka a očividne pokazené zuby. Pani matka si vtedy, ani nikdy nedala povedať. Radšej odišla o pár stolov ďalej a starkého prenechala mužovi, ktorý sa za svoj deravý úsmev nehanbí.

Kým sme v závetrí so synom pracovali na jeho zubných kazoch, zubár povedal môjmu mužovi:„Neverte doktorovi, žiadnemu, ani keby bol najlepší kamarát." Najlepšia priateľka jeho ženy prehliadla, že má v prsníkoch hrčky. Teraz má rakovinu, zomiera a môže za to ona. Mal v tom vždy jasno: lekárka je zodpovedná za karcinóm, matka za chybný chrup svojich detí.

Po sezóne sa zubár so ženou vracal do letnej vilky čoraz menej, zdržiavali sa doma v Rijeke alebo v nemocnici v Záhrebe. Ak raz za čas prišli vyvetrať, žena sedela zabalená v deke na terase. Schradnutá. V parochni, ktorá jej nesedela. Nikdy viac som ju nevidela s rybárskym prútom v ruke. A zubár už nerozprával o kazoch. Tie dopredu nacvičené frázy, v ktorých hádžem vinu za synove hnijúce zuby na iných, mi razom padli.

Pripravovali sa na to, že odíde. A medzi jej chemoterapiami, ktorými ju udržovali pri živote, dostal zubár porážku a zomrel. Ovdovela za neho, miesto neho.

Pred pár dňami prišla na ostrov. Sama, v parochni, ktorá jej sedí horšie ako minule. Nevládala s taškami, tak jej bol môj muž pomôcť, odviezli jej so synom veci na fúriku do najkrajšieho domu na ostrove. Okenice, ktorými je kuća chránená pred južným vetrom, máva stále zatvorené. Za zubárovou vdovou chodí každý deň suseda. Povedala mi, že sa opúšťa, nema snage. Najradšej by odišla za ním. Mala zomrieť skôr, ako on. Ale smrť si neplánuje ako my. Slzy má v očiach.

Dnes zavolala vdova môjmu mužovi, či by mohol prísť po štrúdľu, ktorú upiekla pre nášho syna, toho chlapca s pokazenými zubami. Chcela sa nejako odvďačiť za tie tašky. Na to, že vraj nema snage, sa podozrivo vrtko vybrala kúpiť na otočku do Zadaru čerstvé čerešne. Odkôstkovala, pomlela orechy, posypala cukrom. Nešetrila. Vôbec nešetrila. Mliečne mu tak či onak vypadajú.

s.jpg

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?