Sladké ničnerobenie

Autor: Kristína Kováčiková | 24.3.2011 o 13:31 | Karma článku: 9,32 | Prečítané:  2147x

Dvaja sympatickí alkoholici protestujú pred miestnym úradom. Núka sa otázka, či podľa vzoru hlavného mesta postávajú pred dverami, nad ktorými plápolá chorvátska vlajka. Investigatívna reportáž končí náhle obesená na kľučke. Tie isté dvere vedú totiž na úrad, aj do krčmy, len treba trafiť poschodie. Ale poschodie trafiť vôbec netreba: kapitán, šéf miestneho odboru sa toho času plaví niekde okolo Srí Lanky, zastupujúci šéf si užíva medové týždne na Malorke a zástupca zastupujúceho neúraduje ani v krčme, lebo trpí na proljetnu malaksalost, jarnú únavu.

Kým to na neho doľahlo, stihol dať osadiť asi tri malé pouličné lampy na rive, kde pristáva lodná MHD. Rozryl kvôli tomu trištvrte chodníka na kašu, ale tiež by ste boli plní eutanázie, pardon entuziazmu ako on. Veď sa práve po dlhých mesiacoch prebral z jesennej melanchólie. Do leta by bolo dobre zaliať do betónu zbytok osvetlenia, vychádza to na deväťdesiatsedem lámp. Len či budú zakonzervované aj lampy, alebo len miestny odbor. Básnik pozná odpoveď, vlastne diagnózu, tunajší tomu hovoria dalmatinska fjaka, čo je stav, kedy sa ti nechce nič robiť, ani keby si chcel.

Fjaka pučí na jar, cez leto prekvitá, na jeseň sladkasto dohníva a v zime si ktovie prečo nemáš čím zakúriť. No mal si kedy dreva nazbierať? Ani keby sa ti chcelo. A tak drkoceš zubami pod duchnou, výsledok býva hmatateľný už o pár mesiacov, spravidla o deväť. Tam sa však končí každá báchorka o príslovečnom južanskom ničnerobení a Dalmatínec sa zrazu akosi dosť podobá na rodiča zo Žitného ostrova. S hladným deckom na krku je maňana luxus, ktorý si nedovolí ani zo srandy. Úplne blbé je, keď nie maňana, ale pravidelný príjem je luxus, na ktorý nemá, ani keby chcel. Žiaľbohu, ostrovná realita.

Zdravko, taký papučový typ, nie akože domased, ale že všade, či na chleba alebo do Zadaru, chodí v papučiach, to má fajn. V robote si s ním robia, čo chcú, zmluvu mu vypovedajú, kedy chcú, zamestnajú ho znova, kedy chcú, vždy na kratšie obdobie a za menej peňazí a on im ešte z vďačnosti vychystá hostinu, našponuje sviňu na kôl, behá im okolo rití, akože služobníček. Je rozdiel mať prácu alebo hrdosť. Jeho žena čosi o tom vie. Keď ju vykopli zo zmiešaného tovaru, kde robila predavačku, rozhodla sa, že bude nakupovať u konkurencie. Ale máš kde, keď je na ostrove obchod len jeden?

Pre pracovné miesta platí numerus clausus: na Slovensku majú zo zákona obmedzený počet notári, v ostrovných podmienkach aj smetiari. Ani neviem, prečo používam množné číslo, keď je tu iba jeden. A tak , ak nie si morbídny, že ideš čakať, kedy sa uvoľní jeho miesto, zbalíš seba, ženu, deti a mačky za prácou do Zadaru, do Zágrebu, do Zürichu, do Zsydney. Cez sezónu sa dýcha o čosi lepšie, možností je viac, ale keď za umývanie riadov v reštaurácii dostane Marija dvesto kuna na týždeň, minie ich na bežný nákup ešte v ten deň a v zime môže handry fajčiť. Ako tak to ťahajú z invalidného dôchodku jej muža. Inak sa tešia zo života. Dolce far niente, sweet doing nothing, slatko je ništa ne raditi.

Dvaja sympatickí alkoholici protestujú pred kafićom. Vlajka im plápolá nad stareckými hlavami, prišla penzia, krásny ostrovný deň. Krčmárka je šuchtavá, chcelo by to zmeniť lokál. Ale máš kde, keď je na ostrove len jeden?

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?